Štátne školstvo ako mnohé iné časti verejnej správy je typické relatívne opatrným prístupom k inováciám. Súčasne, východiskom pre ohodnotenie ľudí v ňom je z veľkej časti určujúca tabuľka plná nízkych čísel, ktorá odrádza mnohých šikovných ľudí, aby sa učiteľmi stali alebo nimi ostali. Pri finančnej diéte v základnom školstve nie je v možnostiach obcí ako zriaďovateľov, aby pridali všetkým učiteľom, ale ak im na kvalite vzdelávania záleží, môžu finančne motivovať aspoň niektorých. Mimochodom, tá naša stovka mesačne na učiteľa zodpovedá čiastke, o ktorú roky zvádzajú, resp. zvádzali súboje odborári s vládou.
Aktivitu „Naučiť lepšie, odmeniť viac“ som rozbehol v Petržalke v roku 2015, ešte pred tým ako sa začalo uvažovať o štrajku učiteľov. V súčasnosti vstupuje do štvrtého školského roka. Bola mojím prvým zastupiteľstvu predkladaným dokumentom v pozícií zástupcu starostu, lebo mi na kvalite vzdelávania záleží. Presadiť ju bolo možné vďaka pochopeniu a súhlasu poslancov v našom zastupiteľstve, starostu, kolegov vo vedení Petržalky, úradníkov v školstve i riaditeľov škôl. V priebehu 4 ročníkov možnosť zapojiť sa do motivačnej schémy využilo viac ako 40 učiteľov, to znamená viac ako 10% z celkového počtu učiteľov vyučujúcich predmety na prvom a druhom stupni v našich školách úradníkov. V posledných 2 rokoch je počet podaných projektov vyšší ako ten, ktorý vieme podporiť. Apropo, keď sme to spúšťali ozvali sa hlasy, ktoré tvrdili, že školstvo bude vyriešené hneď po parlamentných voľbách 2016, školstvo prejde pod štát a program bude zbytočný. A furt takmer nič.
Základná idea je obsiahnutá v názve programu - Naučiť lepšie, odmeniť viac. Na základe verejnej výzvy majú učitelia niekoľko mesiacov možnosť spracovať svoje aktivity, projekty počas vyučovacích hodín, ktoré sú nad rámec bežného a rutinného postupu. Žiadne litánie, stačí pár stránok formátu A4, nie je potrebné písať originálnu dizertačnú prácu, na presvedčenie hodnotiteľov je podstatné, aby aktivita bola nad rámec bežného vyučovania, týkala sa konkrétnych predmetov a trvala aspoň polrok, spravidla však prebieha počas celého školského roka. Za účelom inšpirovania iných, podporení učitelia na konci školského roka prezentujú, ako ich projekt v praxi prebieha na otvorenej hodine alebo inak pred učiteľmi ostatných našich základných škôl. O podporu sa dá uchádzať opakovane. Hodnotitelia sú popri zamestnancovi oddelenia školstva, poslancoch aj externí, v minulých rokoch predovšetkým zo Slovenskej komory učiteľov, v tomto roku boli hodnotitelia poskytnutí Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, jeden rok sa zapojili aj pedagógovia z cirkevnej základnej školy Narnia. Všetkým ďakujem.
Rozbeh bol ťažký. Učitelia, naučení na veľkú administratívnu náročnosť štátom organizovaných procesov v školstve, mali pred zverejnenou výzvou na podávanie projektov neprimeraný rešpekt, viacerí neverili, že im budú odmeny reálne poskytované. Veľký gól však pre mňa bol, keď mi niektorí učitelia z jednej nemenovanej školy odkázali, že oni si tých 100 EUR mesačne radšej vyštrajkujú a nič nenapíšu. Nenechali sme sa odradiť. Mnohé projekty sú mimoriadne zaujímavé, inovatívne, často, najmä na prvom stupni spájajú viac predmetov, zapojené sú informačné technológie, prítomné je použitie obľúbeného hesla „Škola hrou“. Reálne sú zastúpené všetky predmety, ktoré sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu. Ani Dejepis ani chémia ani matematika, nemusia byť nudné. Telocvikárka môže zaujať aj tie najväčšia drevá. Aj čítať s porozumením v plnej triede sa dá naučiť. Podporené projekty musia získať minimálny počet bodov, tu je možné povedať, že externí hodnotitelia majú často prísnejší meter, čo je veľmi prospešné. Dnes si už vyberáme a vyčlenených 25.000 ročne začína byť malou sumou.
Podporený predmet je pre žiakov príťažlivejší aj užitočnejší. Od niekoľkých zapojených učiteľov viem, že aj vďaka programu ostali učiteľmi alebo ostali učiť v bratislavskej škole a neodišli do mesta s nižšími nákladmi na život odkiaľ pochádzajú. Zapojení učitelia motivujú ďalších, aby sa pridali. A aj o to tu išlo.
Určite sú aj iné možnosti ako spraviť školstvo lepším. Mne sa však zdá, že kvôli čakaniu na veľkú revolúciou vo vzdelávaní sa príliš nedejú ani tie malé pokroky, na ktorých nie je problém dosiahnuť zhodu a dajú sa realizovať. A brány škôl každoročne opustia desaťtisíce mladých ľudí, ktorí mohli byť pripravení do života lepšie.
