reklama

Cpčkári rešpekt a mier, ale Bratislava za Vás potrebuje peniaze.

Vášne bokom. Do Bratislavy sa ľudia sťahovali, sťahujú a sťahovať budú. Na chod mesta pre všetkých sú však potrebné peniaze. A ich prerozdelenie do Bratislavy kríva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Bratislava je najvýznamnejším ekonomickým centrom Slovenska. Tak ako všade inde na svete aj tu platí, že hlavné mesto priťahuje ľudí, ktorí v nej hľadajú prácu a seberealizáciu. Mnohí absolventi bratislavských univerzít v meste po škole ostanú. Za prácou k nám denne dochádzajú desaťtisíce zamestnancov z okolia.

Pre Slovensko je určite lepšie, keď jeho občania ľudia ostanú tu a neodídu do zahraničia. Nielen kvôli daniam a odvodom.

Na druhej strane, financovanie väčšiny bežných každodenných verejných služieb je na pleciach miest a obcí našom prípade na pleciach mestských častí a mestskej samosprávy. A v ich rozpočte je najväčším príjmom podiel na dani z príjmov fyzických osôb, ktoré v nich majú trvalý pobyt. Počet ľudí, ktorí v Bratislave sú počas dňa alebo stále fungujú a nemajú v nej trvalý pobyt sa ráta v státisícoch, je násobne vyšší počet o počet ako ktoréhokoľvek iného nášho krajského mesta možno s výnimkou Košíc.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Preto by bolo logické, aby Bratislava mala od štátu prerozdelené peniaze za ľudí, ktorí v nej trvalý pobyt nemajú, ale prichádzajú do nej za prácou. Sú potrebné na bežné pokrytie výdavkov spojených ich pobytom a pohybom. Také peniaze, s ktorými sa dá pravidelne rátať a naplánovať z nich zvýšenie kvality a rozsahu verejných služieb, ktoré ľudia reálne bývajúci a pohybujúci sa v Bratislave očakávajú.

Keď som pozrel na rozpočty krajských miest, realita je iná. Nielen, že žiadne takéto peniaze naše mesto nemá, ale celkovo v pomere na jedného obyvateľa máme z dane z fyzických osôb menej ako iné krajské mestá na Slovensku. To proste nášmu mestu ubližuje a nie je fér. V prípade toho istého podielu na dani z príjmov na obyvateľa ako napríklad v Banskej Bystrici by mala Bratislava ročne viac o úctyhodných 30 000.000, ročne (vychádzal som z počtu na osôb evidovaných k trvalému pobytu).Istá miera solidarity je potrebná, ale toto je príliš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je množstvo ľudí, ktorí neboli ochotní prihlásiť sa na trvalý pobyt do Bratislavy napriek tomu, že tu trvalo žijú mnoho rokov. Prichádzame tým každoročne o milióny Eur. Za pár rokov sú to tisíce na síce neprihláseného, ale reálneho obyvateľa. Ak aj platia dane z bytov ( čo je často obľúbený argument), táto nestačí pokrývať náklady na chod mesta, lebo jej výška je len na úrovni pár desiatok EUR na byt ročne. 

Ďalšou ranou istoty, je že azda s výnimkou dopravy máme mizivý prístup k eurofondom. To v praxi znamená, že výdavky, na ktoré všade inde na Slovensku prispieva Európska únia a štát, v Bratislave hradíme zo svojho. V Petržalke sme tak napríklad zo svojho, presnejšie povedané z veľkej časti na úver, ktorý splácame, dali na opravu 30 budov materských škôl a základných škôl za posledných 8 rokov sumu prevyšujúcu 10.000.0000 Eur. Do vládnych grantov sa môžeme prihlásiť až v posledných rokoch. Tak si skúste predstaviť aké by to bolo dobré, keby nás to stálo iba desatinu z tejto sumy. Pritom viac odborníkov na eurofondy, s ktorými som sa mal možnosť rozprávať tvrdí, že v prípade záujmu vlády pri nastavovaní jednotlivých období na čerpanie by Bratislava čerpať eurofondy mohla vo väčšom rozsahu ako teraz, ale príspevok samosprávy by nebol tých obvyklých 10%, ale výrazne vyšší. Každý komunálny poslanec v Bratislave alebo starosta mestskej časti by to aj tak bral všetkými desiatimi. A to, prosím pekne, vo viacerých odvetviach Slovensko čerpať eurofondy pravidelne nestíha. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedným z okruhov na debatu je aj nastavenie financií vrámci jednotlivých samospráv,ktoré v Bratislave pôsobia. Bratislavský samosprávny kraj má aj vďaka tomu, že jeho súčasťou Bratislava v rozpočte ročne približne 164.000.000 Eur, Bratislavčania, ktorí predstavujú cca 3/4 obyvateľov kraja, však jeho peniaze až tak intenzívne necítia. Napríklad, jednou z najväčších výziev je stárnutie obyvateľstva, župa za 16 rokov v Bratislave postavila 0 nových zariadení sociálnych služieb pre seniorov, a to je jednou jednou z jej piatich kompetencií. Oprava stredných škôl v Bratislave občas fičí ako v lete na saniach. Úlohou župy nie je iba nemať zapchaté cesty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám pocit, že solidarity Bratislavy voči ostatným je až príliš, ide na úkor bratislavčanov a máme nárok na väčší kus krajca pre lepšie mesto. 

Michal Radosa

Michal Radosa

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otec rodiny, právnik i ekonóm. Aktívny bratislavčan a ešte pár dní petržalský komunálny politik. Nemám rád čiernobiele videnie, rád postupujem konštruktívne a s rozvahou. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu