reklama

Župa by v Bratislave mohla poskytovať radšej viac služieb ľudom ako azbest do oka.

Samosprávne kraje okrem regionálneho rozvoja až tak veľa kompetencií nemajú. Tým skôr  by preto malo platiť, že ak niektorú z kompetencií vykonávajú, mali by ju realizovať  v dostatočnom rozsahu a kvalite.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Obciam na svojom území by samosprávne kraje (źupy) mali pomáhať a nie im ďalšie problémy vyrábať. Bratislavská župa sa snaží pomáhať, stavom svojich niektorých nevyužívaných budov však hyzdí nejednu ulicu. 

 Hádam z každej analýzy venovanej stárnutiu obyvateľstva vyplynie nedostatočná kapacita sociálnych služieb a zariadení pre seniorov. Bratislavský kraj nie je výnimkou. Ibaže sociálne služby sú práve jednou z mála župných kompetencií a verejných služieb. Práve riadnym spravovaním a rozvíjaním poskytovaných služieb môžu regionálni politici a ľudia pracujúci na župných úradoch odrážať úvahy o nepotrebnosti župnej samosprávy. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 V rámci Bratislavy je na polmilióna obyvateľov, samosprávnym krajom prevádzkované jediné zariadenie pre seniorov (v Rači). Celkovo mala župa vo celkovo vo všetkých svojich svojich zariadeniach pre seniorov k 31.12.2016 iba 208 miest. Pokiaľ viem žiadny konkrétny projekt zásadnejšieho zvýšenia kapacity týkajúci sa Okresu Bratislavy 5 ani Bratislavy vrámci župy predložený nebol ani sa v posledných rokoch nerealizoval. Zariadenia pre bratislavských seniorov do Bratislavy patria, a to vo väčšom počte ako dnes. Premiestniť odkázaného človeka desiatky kilometrov od jeho bydliska, je komplikované pre neho a často i pre jeho blízkych, kvôli odlúčeniu i návštevám. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pri nedostatku kapacít dostupných verejných zariadení sociálnych služieb však na druhej strane existuje v oblasti stredného školstva prebytok kapacít a budovy patriace župe, ktoré sa tento účel používali, vo viacerých prípadoch zívajú prázdnotou. A nielen to, oni im tu chátrajú a plesnivejú.

 Pritom logicky by malo platiť, že ak má bratislavská župa budovy, ktoré nevie využiť na pôvodný účel, mala by si ich snažiť použiť na výkon inej svojej kompetencie. A tak sa menšie budovy, ktoré kedysi slúžili ako školy mohli a môžu zmeniť na zariadenia sociálnych služieb. Kľudne by to mohli byť aj útulnejšie zariadenia komunitného charakteru. Zatiaľ tak nik na župe nekonal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Aj preto máme v Petržalke dve novodobé ruiny vo vlastníctve župy. Jedna z nich je bývalá stredná odborná škola na Znievskej ulici. Jej stavu nepomohol ani fakt, že vlastníkom pozemkov pod nimi nie je župa, ale mesto Bratislava. S podobnými problémami sa však už na Slovensku vyporiadalo viac samospráv a vzťah k pozemku nakoniec získalo.

 V prípade Znievskej je zrejme potrebné prakticky zbúranie veľkej časti celej budovy, v ktorej je mnoho azbestu.

 Dôležité je, aby budova v reálnom čase prestala hyzdiť okolie a podľa môjho názoru aj to, aby po totálnej rekonštrukcii slúžila na verejnoprospešný účel, napr. sociálne služby. Ide o vnútroblok, takže žiadnu budovu plnú bytov a apartmánov si tam predstaviť neviem ani nechcem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Niekomu sa môže zdať, že je dobrý nápad vrátiť materskú školu tam, kde kedysi za socializmu bola. Najefektívnejšou hodnotou za peniaze, ale tento postup z pohľadu Petržalky rozhodne nie je. Len za náklady spojené s búraním a odstránením nebezpečného odpadu (údajne 150 tisíc eur) vieme urobiť vrámci objektov našich materských, prípadne základných škôl odhadom minimálne 40 nových miest. Petržalka má v súčasnosti rozpracované a rozostavené projekty nových materských škôl a zmien školníckych bytov na triedy, s kapacitou je celkovo takmer 300 nových miest, ktoré by mohli pribudnúť do roku 2018. Aj pri ďalšom zvyšovaní počtu miest pre deti, je vytváranie nových miest v existujúcich prevádzkovaných budovách materských a základných škôl a ich areáloch výrazne lacnejšie ako budovanie úplne nových materských škôl alebo rekonštrukcia zdevastovanej stavby a naviac nové miesta vieme tak rozmiestniť rovnomernejšie po celej mestskej časti. Nepovažujem za reálne, aby sme každú chátrajúcu budovu v Petržalke zachraňovali alebo búrali z petržalského rozpočtu, v tomto prípade tým viac, že župa ako vlastník budovy má v rozpočte 140 miliónov a my ani nie štvrtinu.

 Prial by som si, aby župa budovy, ktoré dostala do vienka pri svojom vzniku nielen udržiavala v takom stave, aby v nich azbest nepadal do očí, ale ak je to potrebné, používala ich na výkon svojich kompetencií v prospech obyvateľov kraja. To je jej spoločenská úloha. 

 (Tento blog vyjadruje osobný názor autora a nie je oficiálnym stanoviskom Mestskej časti Bratislava-Petržalka.) 

Michal Radosa

Michal Radosa

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otec rodiny, právnik i ekonóm. Aktívny bratislavčan a ešte pár dní petržalský komunálny politik. Nemám rád čiernobiele videnie, rád postupujem konštruktívne a s rozvahou. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu