Župa by v Bratislave mohla poskytovať radšej viac služieb ľudom ako azbest do oka.

Autor: Michal Radosa | 24.4.2017 o 17:16 | Karma článku: 6,96 | Prečítané:  2749x

Samosprávne kraje okrem regionálneho rozvoja  až tak veľa kompetencií nemajú. Tým skôr  by preto malo platiť, že ak niektorú z kompetencií vykonávajú, mali  by  ju realizovať  v dostatočnom rozsahu a kvalite.

            Obciam na svojom území by samosprávne kraje (źupy) mali pomáhať a  nie im ďalšie problémy vyrábať. Bratislavská župa sa snaží pomáhať,  stavom svojich niektorých nevyužívaných budov však hyzdí  nejednu ulicu. 

            Hádam z každej analýzy  venovanej stárnutiu obyvateľstva vyplynie  nedostatočná kapacita sociálnych služieb a zariadení  pre seniorov. Bratislavský kraj nie je výnimkou. Ibaže sociálne služby sú práve jednou z mála župných kompetencií a verejných služieb. Práve riadnym spravovaním  a rozvíjaním poskytovaných služieb môžu regionálni  politici a ľudia pracujúci na župných úradoch odrážať úvahy  o nepotrebnosti župnej  samosprávy. 

              V rámci Bratislavy je na polmilióna obyvateľov,  samosprávnym krajom prevádzkované jediné zariadenie pre seniorov (v Rači).  Celkovo mala župa vo celkovo vo všetkých svojich svojich  zariadeniach pre seniorov k 31.12.2016 iba  208  miest. Pokiaľ  viem žiadny konkrétny projekt zásadnejšieho  zvýšenia kapacity  týkajúci sa Okresu Bratislavy 5  ani Bratislavy vrámci župy predložený nebol ani sa v posledných rokoch  nerealizoval. Zariadenia   pre bratislavských seniorov  do Bratislavy patria, a to vo väčšom počte ako dnes. Premiestniť odkázaného človeka desiatky kilometrov od jeho bydliska, je komplikované pre neho a často  i pre jeho blízkych, kvôli odlúčeniu i návštevám.  

            Pri nedostatku kapacít dostupných verejných zariadení sociálnych služieb však na druhej strane existuje v oblasti stredného školstva prebytok kapacít a budovy patriace župe, ktoré sa tento účel používali, vo viacerých prípadoch zívajú prázdnotou. A nielen to, oni im tu chátrajú  a plesnivejú.

             Pritom logicky  by malo platiť, že ak má bratislavská  župa budovy, ktoré nevie využiť na pôvodný účel, mala by si ich snažiť použiť na výkon inej svojej kompetencie. A tak sa  menšie budovy, ktoré kedysi slúžili ako školy mohli a môžu zmeniť na zariadenia sociálnych služieb. Kľudne by to mohli byť aj útulnejšie  zariadenia komunitného charakteru. Zatiaľ  tak nik na župe nekonal.

           Aj preto máme v Petržalke dve novodobé ruiny  vo  vlastníctve župy. Jedna  z nich  je bývalá stredná odborná škola  na  Znievskej ulici.  Jej  stavu nepomohol ani fakt, že vlastníkom pozemkov pod nimi nie je župa,  ale  mesto Bratislava. S podobnými problémami sa však už na Slovensku vyporiadalo  viac samospráv a vzťah k pozemku nakoniec získalo.

          V prípade Znievskej  je zrejme potrebné  prakticky zbúranie veľkej časti celej budovy, v ktorej  je mnoho  azbestu.

           Dôležité je, aby budova  v reálnom čase prestala  hyzdiť  okolie  a podľa môjho názoru aj to, aby po totálnej  rekonštrukcii slúžila na verejnoprospešný účel,  napr. sociálne služby. Ide o vnútroblok,  takže žiadnu budovu plnú bytov a apartmánov si tam predstaviť neviem ani nechcem.

            Niekomu sa môže zdať, že je dobrý nápad  vrátiť  materskú  školu  tam, kde kedysi za socializmu  bola. Najefektívnejšou  hodnotou za peniaze, ale  tento postup z pohľadu Petržalky rozhodne nie je. Len za náklady spojené s búraním a odstránením  nebezpečného odpadu (údajne 150 tisíc eur) vieme urobiť  vrámci objektov našich materských, prípadne základných škôl  odhadom  minimálne 40  nových miest.  Petržalka má v súčasnosti rozpracované a rozostavené projekty nových materských škôl a zmien školníckych bytov na triedy,  s kapacitou je celkovo  takmer 300 nových miest, ktoré by mohli pribudnúť  do roku 2018. Aj pri ďalšom zvyšovaní počtu miest pre deti,  je vytváranie nových miest v existujúcich prevádzkovaných budovách materských a základných škôl a ich areáloch  výrazne lacnejšie ako budovanie úplne nových materských škôl alebo  rekonštrukcia zdevastovanej  stavby  a naviac nové miesta vieme tak  rozmiestniť rovnomernejšie po celej mestskej časti. Nepovažujem  za reálne, aby sme každú chátrajúcu budovu  v Petržalke zachraňovali alebo búrali  z petržalského rozpočtu, v tomto prípade tým viac, že župa  ako vlastník budovy má  v rozpočte 140 miliónov  a my ani nie štvrtinu.

            Prial by som si, aby župa budovy,  ktoré dostala do vienka pri svojom vzniku nielen udržiavala  v takom  stave, aby v nich azbest nepadal do očí, ale ak je to potrebné, používala ich na výkon svojich kompetencií  v prospech obyvateľov kraja. To  je  jej  spoločenská  úloha.    

            (Tento blog  vyjadruje osobný názor autora a nie je oficiálnym stanoviskom Mestskej časti  Bratislava-Petržalka.)    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

KOMENTÁRE

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

ŠPORT

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner hokejovej reprezentácie.


Už ste čítali?