reklama

V Bratislave je pracovných miest dosť, ale v Petržalke by ich mohlo byť viac.

V Bratislave je pracovných miest dosť. Ale v Petržalke je ich málo. Ľudia, ktorí v nej bývajú, za prácou cestujú a v dopravnej špičke pomáhajú zapchávať mosty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

 Bratislava nemá výrazný problém s nedostatkom pracovných miest. Nie všetky jej mestské časti sú však na tom rovnako. Doplácame na stereotypy v územnom plánovaní. Petržalka – Engerau bola kedysi najväčšou slovenskou dedinou. Neskôr bola budovaná ako najväčšie sídlisko. Okrem dvoch pôvodných fabrík (dnes zaniknutých) sa v nej najmä bývalo, ale pracovať sa chodilo na druhú stranu Dunaja. A tento stav pretrváva dodnes. V porovnaní s počtom obyvateľov je pracovných miest iba malé percento. Podľa rozvojových plánov, skôr tých skromnejších, by v nej časom malo bývať okolo 170 tisíc obyvateľov, v nových lokalitách aj bez zahusťovania. O žiadnom pláne, v ktorom by sa uvažovalo o desať tisícoch nových pracovných miest som však nepočul. Pritom by bolo lepšie, pohodlnejšie, enviromentálnejšie, časovo úspornejšie aj lacnejšie, keby ľudia mohli vo väčšom počte pracovať alebo podnikať v blízkosti svojho bydliska. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ale presun petržalčanov v dopravných špičkách cez Dunaj je veľkým problémom už dnes . A bol by ním aj pri lepšej a koľajovej MHD. Ak nezačneme uvažovať ako tento problém neprehlbovať, bude horšie. Na riešenie komfortnej dopravy uvažovaného počtu ľudí do práce si v normálom režime nikdy nezarobíme ani neušetríme a nebudeme mať v mestskom, petržalskom ani župnom rozpočte dostatok vlastných príjmov. O málo rokov eurofondy pre nás nebudú. Ostane len prosiť štát, aby pomohol a postaviť sa do radu s ostatnými. Bude to mimoriadne drahé.

 Najskôr sa noví ľudia v tisícoch do Petržalky nasťahujú, lebo je to žiadané a potom budeme potrebovať na to, aby sa dostali ponad Dunaj do práce a späť obrovské peniaze a priestor na zvýšenie kapacity dopravy. Tie výdavky budú nevyhnutné na nové mosty, cesty, ich rozširovanie, ale i na kúpu nových električiek, autobusov, možno mestských vlakov a každoročne nejaký ten miliónik naviac na úhradu nákladov na prevádzku dotovanej hromadnej dopravy, ktorá bude musieť vo veľmi krátkych časových intervaloch. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Aj pri súčasnom počte obyvateľov (takmer 120.000), ktorý z Petržalky už teraz robí tretie najväčšie mesto na Slovensku, je rozumné uvažovať o jej rozvoji aj čo sa týka nových pracovných miest. Nehovorím o žiadnej chemickej fabrike ani ničom podobne zaťažujúcom životné prostredie. Myslím na malých stredných podnikateľov, ktorí by sa mohli vo väčšom počte ako doteraz rozhodnúť prísť do Petržalky podnikať aj na tých, ktorí tu už sú a bolo by fajn, aby sa rozširovali a naberali nových zamestnancov.

 Ale myslím aj na klasickú administratívu, obchod, služby ich zázemie a podobné stavby,v ktorých dnes robí väčšina bratislavčanov a ľudí, ktorí sem dochádzajú. Že to ešte stále mnohým ľudom nabúra predsudok alebo stereotyp o králikárni? Niektorí pochybovali, keď sa staval Aupark a ťukali si na čelo pri A-čkových kanceláriách v Digital parku (ale parkovanie mohli fakt vyriešiť lepšie), že vraj Petržalka je nenoblesná adresa. Nemali pravdu, dnes ide o veľmi úspešné projekty, dobré adresy, v ktorých sídlia viacerí medzinárodne úspešné slovenské i zahraničné firmy a zamestnávatelia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Petržalku nie je nevyhnutné kvôli novým pracovným miestam zahusťovať a stavať ľudom pod oknami, lebo máme niekoľko menších aj väčších rozvojových území (napríklad na juhu , na západe pri diaľnici do Rakúska) ale i hnedých zón, rozumej brownfieldov (napr. medzi hrádzou a Einsteinovou). Len netreba všade iba byty a apartmány stavať.

 Pri výstavbe nových bytov sa náklady vrátia pomerne rýchlo, zaplatením kúpnej ceny. Pri stavbách na podnikanie sa investície vrátia postupne o niekoľko rokov ich užívaním. 

 Ak chceme, aby Petržalka nebola iba čoraz viac zahusteným sídliskom obľúbeným pre podmienky na bývanie, ale aj miestom, kde sa dá nájsť viac práce, mala by samospráva na to pamätať v územných plánoch, ale aj nezaťažovaním podnikania a zamestnávania prekážkami a poplatkami. Naopak, podmienky pre odstraňovanie tohto nedostatku by na jej území mohli byť o niečo lepšie ako inde. Na prospech celej Bratislave. Samospráva môže pomôcť, napríklad aj nízkou sadzbou poplatku za rozvoj. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tento blog vyjadruje osobný názor autora a nie je oficiálnym stanoviskom Mestskej časti Bratislava-Petržalka. 

Michal Radosa

Michal Radosa

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otec rodiny, právnik i ekonóm. Aktívny bratislavčan a ešte pár dní petržalský komunálny politik. Nemám rád čiernobiele videnie, rád postupujem konštruktívne a s rozvahou. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu