V Bratislave je pracovných miest dosť, ale v Petržalke by ich mohlo byť viac.

Autor: Michal Radosa | 20.2.2017 o 17:28 | Karma článku: 10,08 | Prečítané:  7367x

 V Bratislave je pracovných miest dosť. Ale v Petržalke je ich málo. Ľudia, ktorí v nej bývajú, za prácou cestujú a v dopravnej špičke pomáhajú zapchávať  mosty.

         

              Bratislava nemá výrazný problém s nedostatkom pracovných miest. Nie všetky jej mestské časti sú však na tom rovnako. Doplácame  na stereotypy v územnom plánovaní.  Petržalka – Engerau bola kedysi najväčšou slovenskou  dedinou. Neskôr bola budovaná ako najväčšie sídlisko. Okrem dvoch pôvodných fabrík (dnes zaniknutých)  sa  v nej najmä bývalo, ale pracovať sa chodilo na druhú stranu  Dunaja.  A tento stav  pretrváva dodnes.  V porovnaní s počtom obyvateľov je pracovných miest iba malé percento. Podľa rozvojových plánov, skôr  tých  skromnejších,  by v nej časom malo bývať  okolo 170  tisíc obyvateľov, v nových lokalitách aj bez zahusťovania.  O žiadnom pláne,  v ktorom by sa uvažovalo o desať tisícoch nových pracovných miest som však nepočul. Pritom  by bolo lepšie, pohodlnejšie, enviromentálnejšie, časovo úspornejšie aj lacnejšie, keby ľudia mohli  vo väčšom počte pracovať alebo podnikať v blízkosti svojho bydliska.      

             Ale presun petržalčanov v dopravných špičkách cez Dunaj  je veľkým problémom už dnes . A bol by ním aj pri lepšej  a koľajovej MHD. Ak nezačneme  uvažovať ako tento  problém neprehlbovať, bude horšie. Na riešenie komfortnej  dopravy  uvažovaného počtu  ľudí do práce si v normálom režime nikdy nezarobíme ani neušetríme  a nebudeme mať v mestskom, petržalskom  ani župnom rozpočte  dostatok vlastných príjmov. O  málo  rokov eurofondy pre nás nebudú. Ostane len prosiť štát, aby pomohol a postaviť sa do radu s ostatnými. Bude to mimoriadne drahé.

               Najskôr sa noví ľudia v tisícoch  do Petržalky  nasťahujú, lebo je to žiadané  a  potom budeme potrebovať na to, aby sa dostali ponad Dunaj do práce a späť  obrovské peniaze a  priestor na zvýšenie kapacity dopravy. Tie výdavky budú  nevyhnutné  na nové mosty, cesty, ich rozširovanie, ale  i  na kúpu  nových električiek, autobusov, možno  mestských vlakov a  každoročne nejaký ten miliónik naviac na úhradu nákladov na prevádzku dotovanej hromadnej dopravy, ktorá bude musieť  vo veľmi krátkych časových intervaloch.  

               Aj pri súčasnom  počte obyvateľov (takmer 120.000), ktorý z Petržalky  už teraz robí tretie najväčšie mesto na Slovensku, je rozumné uvažovať o jej rozvoji aj čo sa týka nových pracovných miest. Nehovorím o žiadnej  chemickej  fabrike ani ničom podobne zaťažujúcom životné prostredie. Myslím na malých stredných podnikateľov, ktorí by sa mohli vo väčšom počte ako doteraz rozhodnúť prísť do Petržalky podnikať  aj na tých, ktorí tu už sú a bolo by  fajn, aby sa rozširovali  a naberali nových zamestnancov.

             Ale myslím aj na klasickú administratívu, obchod, služby  ich zázemie a podobné stavby,v ktorých dnes robí väčšina bratislavčanov a ľudí, ktorí sem dochádzajú. Že to ešte stále mnohým ľudom   nabúra predsudok alebo stereotyp o králikárni?  Niektorí pochybovali,  keď sa staval Aupark a ťukali si na čelo pri A-čkových kanceláriách  v Digital parku  (ale parkovanie  mohli fakt vyriešiť  lepšie),  že vraj Petržalka je nenoblesná  adresa. Nemali pravdu,  dnes ide o veľmi úspešné projekty, dobré adresy, v ktorých  sídlia viacerí medzinárodne úspešné slovenské i zahraničné firmy a zamestnávatelia.           

           Petržalku nie je nevyhnutné kvôli novým pracovným miestam zahusťovať  a stavať ľudom pod oknami, lebo  máme niekoľko menších aj  väčších rozvojových území  (napríklad na  juhu , na západe pri diaľnici do Rakúska) ale i hnedých zón, rozumej brownfieldov  (napr. medzi hrádzou   a Einsteinovou). Len netreba všade iba byty a apartmány  stavať.

               Pri výstavbe  nových bytov sa náklady vrátia pomerne rýchlo, zaplatením kúpnej ceny. Pri stavbách  na podnikanie sa investície vrátia postupne  o niekoľko rokov ich užívaním.  

               Ak chceme, aby Petržalka nebola iba čoraz viac zahusteným sídliskom obľúbeným pre podmienky na bývanie, ale aj  miestom, kde sa dá nájsť viac práce,  mala by samospráva  na to pamätať v územných plánoch, ale aj  nezaťažovaním podnikania a zamestnávania  prekážkami a poplatkami. Naopak, podmienky pre odstraňovanie tohto nedostatku   by na jej území  mohli byť o niečo lepšie ako inde. Na prospech  celej Bratislave. Samospráva môže pomôcť,  napríklad aj nízkou sadzbou  poplatku za rozvoj.  

      

               Tento blog  vyjadruje osobný názor autora a nie je oficiálnym stanoviskom Mestskej časti Bratislava-Petržalka.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

DOMOV

Dobré ráno: Prečo islamisti strieľajú zbraňami zo Slovenska

Zbrane zo Slovenska zásobujú mafiánov.


Už ste čítali?