Bratislava-podnikanie 35€ na m2 osolíme, mestské časti odstavíme a inde cestu postavíme.

Autor: Michal Radosa | 24.10.2016 o 15:31 | Karma článku: 10,17 | Prečítané:  6820x

Poplatok za zatepľovanie domov už asi nehrozí. Poriadne sa ide zdaňovať vytváranie a udržanie pracovných miest v priemysle, službách i poľnohospodárstve (35 EUR na m2). Poplatok za rozvoj sa nepoužije v lokalite zaťaženej stavbou.

        V Bratislave sa schyľuje ku schvaľovaniu poplatku za rozvoj. Prvý oficiálny návrh je verejne prístupný. Keďže som sa v 2 blogoch (tutu) téme venoval a upozorňoval na riziko zavedenia poplatku za zatepľovanie a obnovy bytových domov,  nedalo sa na návrh nariadenia  v mojom meste nepozrieť  (je zverejnený tu). V texte bratislavského všeobecne záväzného nariadenia sú  návrhy,  ktoré  v pravicovej  Bratislave, ktorá navyše vznikala historicky aj pripájaním dedín k Starému Mestu vyvolávajú pocit, že ide iba a až o prachy.

         Inak v NRSR je po prvom čítaní novela zákona o miestnom poplatku, tak neviem či by nebolo lepšie počkať na konečné znenia zákona.

          Z pohľadu zatepľovania a obnovy bytových domov som rád, že mesto použilo výklad ZMOSU (i keď podľa viacerých poslancov NRSR i ministrov nie je tento výklad úplne OK ) a navrhuje aby sa pri zmene stavieb spoplatňovala iba pridaná podlahová plocha. To znamená, že pri akejkoľvek obnove bytových domov by sa poplatok nevyrubil, lebo v nich nepribudnú žiadne metre štvorcové.Kvitujem.

          Keďže mnohí bratislavskí politici hovoria, že im záleží na podnikateľskom prostredí a jeho nízkom daňovom zaťažení verím, že nakoniec nechvália tých navrhnutých 35 na m2 stavby (viac to už podľa zákona ani byť nemohlo)  pre budovanie a rozširovania fabrík, dielní, obchodov, skleníkov, vinárskych pivníc, skladov a iných prevádzok.

           Je to divné snívať o duálnom vzdelávaní, udržaní a rozvíjaní ľahkého priemyslu a výroby, otváraní nových a negarážových firmičiek v bratislavskom regióne a v prípade poplatku za rozvoj ísť pri zdanení takejto investície na úplne maximum. Je potrebné si uvedomiť  rozdiel výšky  stavebných nákladov potrebných  na výstavbu bytov od  iných stavieb. Pri bytoch  sú čisté stavebné náklady relatívne vysoké a následne aj vysoký poplatok zvýši cenu cca o 2-4 percentá. Pri výstavbe hál ( nebavíme sa o jadrových reaktoroch)  sa spravidla už používajú prefabrikáty, ľahké montované stavebné konštrukcie a jednoduchšia architektúra, preto sú čisté stavebné náklady  neporovnateľne nižšie a maximálny poplatok tak túto časť investície predraží pomerne o viac, v niektorých prípadoch možno aj o desiatky percent.

           Poplatok sa netýka len veľkých firiem, zaťaží aj zraniteľnejších malých a stredných podnikateľov. Bratislava má pritom v každom okrese hádam okrem Bratislavy I aj  lokality určené pre výrobu. Priemysel a výroba zamestnáva po desaťtisíce  bratislavčanov, hovoríme, že to chceme nielen udržať, ale rozvíjať, snažíme sa reštartovať stredné odborné školstvo ( nepočul som, že len pre kuchárov a it-čkárov).  Nejdem maľovať čerta na stenu, ale v porovnaní s inými mestami prípadne i regiónmi bude takýto poplatok konkurenčnou nevýhodou, ktorá sa za pár rokov môže prejaviť.  Neznechucujme a neodrádzajme  malých a stredných podnikateľov ani veľkých zamestnávateľov od toho, aby investovali, sú užitoční  a potrebujeme ich.

              Som rád, že v Bratislave stále je a dokonca sa rozvíja vinárstvo a ľudia nezanevreli na pestovanie niektorých plodín, lebo  to patrí k tradícií, a z pohľadu vplyvov počasia a všakovakých hrozieb  ide o riskantnú a krajinu dotvárajúca  činnosť, ktorá je zle alebo vôbec platená, ale jej výsledky dobre chutia a vyzerajú. Zaťažiť miestnym poplatkom vo výške 35 eur na štvorec budovanie skleníka, vínnej pivnice, skladu je úplna šupa.

              Nebuďme v tej Bratislave takí bohorovní.

              V návrh nariadenia  nie je jediné ustanovenie, ktoré by dalo chápať tak, že sa výnosy z poplatku použijú na mieste, kde sa postaví miestnym poplatkom zaťažený barák (ešteže sa ten poplatok volá miestny).  Z  poplatku za bytovku v Petržalke by sa križovatka na Vajnorskej riešiť nemala. Ani obyvatelia pri budovanej bytovke v Ružinove  sa novému kruhovému objazdu v Dúbravke príliš nepotešia. Zákon o miestnom poplatku vznikal preto, aby obce vedeli legálne a systémovo aspoň čiastočne zafinancovať zaťaženie územia spôsobené  novými investíciami. Je to šanca, aby sa znížili negatívne dopady novej výstavby  (v Bratislave ide najmä o byty a apartmány) a obrúsili hrany medzi  rozvojom mesta  na jednej strane a obyvateľmi, ktorí v lokalite dotknutej výstavbou žijú. Preto by bolo dobré, aby sa ľuďom dalo povedať, že síce sa ide stavať neďaleko nich, ale vďaka tomu tiež neďaleko nich  vznikne alebo sa rozšíri  park, škôlka, ihrisko, verejne prístupné parkovacie miesta, ak je to potrebné vybuduje, alebo rozšíri sa cesta.

               Pri prvých úvahách o tvorbe zákona o miestnom poplatku za rozvoj   sa uvažovalo o tom, že má  nahradiť individuálne a málo transparentné dohadovanie samosprávy s investorom  o vyvolaných investíciách v dotknutej lokalite alebo aspoň časti mesta, ktoré sú aspoň pri stavbách na bývanie často nevyhnutné. Na to pri navrhovanom znení nariadenia zabudnime.

              Ja rozumiem tomu, že Bratislava je nedofinancovaná a často od EU fondov odstrihnutá, že  večnou a nedoriešenou boľačkou je dopravou, či už z pohľadu priepustnosti ciest, alebo kvality hromadnej dopravy, ale ľudia potrebujú viac ako len dostať sa z bytu do práce za 15 minút a potom späť za rovnaký čas. Obyvatelia starousadlí a novoprisťahovaní potrebujú slušné zázemie aj  pre ostatné služby, ktoré im má samospráva  poskytnúť   (nehovorím len o škôlkach), keď práve nepracujú,  radi s rodinou pôjdu von, len sa v ich okolí musí dať pohnúť a niekam ísť aspoň sa okolo stromov prejsť,  na lavičku sadnúť, zašportovať si a s deťmi na pekných  ihriskách  pohrať. Tieto služby  a zázemie  však vrámci Bratislavy už desaťročia poskytujú predovšetkým mestské časti.  Minimálne pri výstavbe a domov určených na bývanie  je preto namieste, aby sa významná časť výnosu z poplatku za rozvoj stala plánovateľnou súčasťou rozpočtu výstavbou dotknutej mestskej časti. Súčasne je na mieste pripomenúť, že zásadné dopravné projekty v Bratislave financoval najmä štát, európska  únia a  mesto ich iba spolufinancovalo. Pri poplatku však majú mestské časti utŕžiť guľatú nulu.

            Verím, že  samospráva hlavného mesta tieto vecí nakoniec pochopí, zamestnávateľov ani podnikateľov ani vinárov ani pestovateľov za ich odvahu stavať v Bratislave 35 eurami na štvorec nepotrestá.  A verím, že popri meste budú aj jeho mestské časti v prípade zavedenia poplatku vedieť  peniaze z neho použiť tam, kde ich v dôsledku novej a spoplatnenej výstavby bude topánka tlačiť.      

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Celé je to o Babišovi. Ako môžu dopadnúť české voľby

Voľby v Česku väčšinou dopadnú inak, ako predpovedajú prieskumy.

EKONOMIKA

Slováci vyrobili elektrobicykel pomocou 3D tlačiarne, takto vyzerá

Vyjde toľko, ako nové osobné auto.


Už ste čítali?