Ak budeme platiť poplatok za zatepľovanie, bude to celkom veeeľká divočina.

Autor: Michal Radosa | 10.8.2016 o 9:52 | Karma článku: 10.32 | Prečítané  6274-krát

Poplatok za rozvoj môže predražiť aj zatepľovanie. Zatepľovaním sa nezvýši zaťaženie územia, nepribudnú byty ani domy. Zábudlivý zákon na to príliš nehľadí, čo nás môže stáť pár tisícok eur a pri bytových domoch ešte viac.  

         K napísaniu tohto  blogu  ma nabudili  články o nedokonalostiach nového zákona o novom poplatku. Od 1.januára budúceho roka majú samosprávy možnosť vyberať od stavebníkov  poplatky za miestny rozvoj vo výške od 10 do 35 EUR na m2 podlahovej plochy. Na prvý pohľad  racionálne, najmä pri stavbách, ktoré územia obcí zaťažia a vyžiadajú si budovanie  alebo opotrebovanie  ciest, materských škôl, mestskej zelene, športovísk. Je to skôr otázka výšky poplatku  ako  toho či vôbec, či ??? ...

         Vznik poplatku si čiastočne vypýtali svojim správaním mnohí developeri, ktorí za neuveriteľný benefit pre verejnosť  a prejav ich nesmiernej spoločenskej zodpovednosti  často považujú šmyklávku s pieskoviskom, pár  kríkov alebo chodník pred novým domom a tvária, že 1 jedno parkovacie miesto pre 3 izbový byt je habadej aj s rezervou (tu mi nedá  nepozdraviť búračov Cvernovky).

          Avšak to, aby obyvatelia  pri obnove  bytových i rodinných domov platili poplatok je divné aj sporné. Problémy sú vo vecnej rovine  i právnej úprave.

          Zateplenie  bytovky so sebou žiadne pre mňa známe zaťaženie územia  neprináša ( ešte aj tie hniezda a búdky pre dažďovníky a netopiere sa ujali). Žiadni ľudia v území nepribudnú, žiadne kapacity  verejných služieb pre obyvateľov kvôli tomu nie je potrebné zvýšiť, nijaké ihrisko sa skôr nezoderie. Naviac, úplne zaslúžene je obnova bytového domu, vrátane zateplenia  spoločnosťou vnímaná ako pozitívna činnosť. Až  tak pozitívna, že  je ju  potrebné podporovať. Napríklad  preto Štátny fond rozvoja bývania poskytuje na obnovu bytových domov výhodné úvery rádovo stovkám, takmer tisícke bytových domov ročne. Hlásime k medzinárodným záväzkom znižovať energetickú náročnosť budov i tých bytových. Od budúceho roka  nás  to však možno bude stáť viac, uvidíme o koľko. Pritom už v tomto roku sa náklady na zateplenie  v porovnaní s minulosťou mierne zvyšujú v dôsledku zvýšenia požadovanej  hrúbky izolácie. Štátna podpora na strane jednej a miestny poplatok na strane druhej sú celkom protichodné.

               Ani právna úprava (zákon č.447/2015 Z.z., Zákon o miestnom poplatku za rozvoj ) nie je v tejto záležitosti nijak oslňujúca, čomu dosť napomáha aj starý stavebný zákon. Predovšetkým nie je úplne identický výklad  stavebných úradov na to, či je potrebné pri obnove  i zatepľovaní stavebné povolenie  (zväčša je potrebné),i hranica  medzi ohlásením a povolením  je pomerne tenká. Pritom je však na účely poplatku  rozhodujúce, či je stavba predmetom stavebného povolenia alebo nie. Ak ho netreba, poplatok sa nevyrubí. Byť s poplatkovou povinnosťou odkázaný na výklad stavebného úradu, nie  je to pravé orechové.

             Sporné je aj určenie poplatku v tomto prípade. Základom pre výpočet je totiž m2 podlahovej plochy stavby. Zateplením však žiadna plocha nepribudne, i keď  taká viac poschodová  bytovka má podlahovej plochy neúrekom, nezriedka pár  tisíc m2.  Dá sa použiť argument, že ak sa stavebným povolením  na  zateplenie  nepridáva podlahová plocha, logicky, základ pre výpočet poplatku je nula a nula x hocičo je nula. Tento výklad je optimistický. Skôr sa však  doteraz písalo o inom výklade, lebo veď opäť logicky, zateplenie  je súčasťou  pôvodnej stavby bytového domu, ktorá podlahovú plochu samozrejme má. Na každých 100 m2, minimálne 1000 EUR, to je pri pár tisíc metroch štvorcových  slušná šupa  v desaťtisícoch  pre obecný rozpočet, ale bohužiaľ však ešte viac znamená pre fond opráv vlastníkov bytov. A  spor je na svete.

                Ak si zákonodarca nemyslel, že obnova domu je ostatnou stavbou,  zákon  nedáva  pri zavádzaní   poplatku možnosť  samospráve  nijak alebo v menšej miere spoplatniť obnovu bytových domov,  iba ak by chcela mať nízky poplatok pri bytových domoch, vrátane tých  novobudovaných.  To by však poprelo účel zákona ako takého. t.j. získať prostriedky na doplnenie kapacity verejných  služieb a infraštruktúry obce, ktorý je vyvolaný  novými  bytovými domami.  Úplne  kľudne sa tak môže stať, že v zastupiteľstvách nebude nariadenie  o miestnom poplatku prijaté  v záujme ochrany ľudí pred poplatkami pri obnove domov  a  žiadne  sa vyberať nebudú. Ani tie od developerov.  A budeme presne  tam, kde sme nechceli byť.

                Zákony, ktoré stanovujú komukoľvek  povinnosť  platiť by mali byť polopate jasné. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj  úplne jasný alebo férový nie je. Možno sa mnoho  dá vyriešiť ustáleným a všeobecne akceptovaným výkladom, skôr si však pýta novelu, ktorá ho vyčistí. Bolo by dobré, aby sa to vyjasnilo alebo upravilo, ASAP, lebo 2017  klope na dvere.

P.S.  Aby som nezabudol. Ak sa chystáte v budúcom roku zatepľovať svoj rodinný dom a máte viac ako 150 m2 podlahovej plochy, netešte sa, ak  nestačí ohlásenie, vyššieuvedené  riadky sa pravdepodobne  týkajú aj Vás. Do 150 m2 existuje nárok na príspevok na zateplenie, pár tisíc plus, pri 151 m2 žiadny príspevok, naopak zaplatíte poplatok, možno tiež pár tisíc, ale mínus. Bizarné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

KOMENTÁRE

Politikov zaujíma len chrumkavé sústo v alobale

Problémom Slovenska nie sú len netransparentné dotácie na hnedé uhlie.


Už ste čítali?